Michalov blog o Apple a Mac OS

U nás v rodine panuje taký pekný zvyk.
Vzďy, koncom leta, sa vyberieme na predĺžený víkend na Oravu. Väčšinou sme to stíhali ešte koncom augusta, no tento rok sa nám to podarilo, až minulý piatok - oficiálne teda už nie v lete ale začiatkom jesene. Počasie sme však mali (teda na tamojšie pomery) typicky letné i keď večer už vonku bola naozaj kosa.
V sobotu bol krásny, bezoblačný deň s modrou oblohou a aj vďaka tomu sme sa rozhodli (napriek tomu, že sme to neplánovali), že pôjdeme niekam na turistiku. Ja som si tvrdohlavo stál za svojim, že idem na kopec čo má najmenej 1600 mnm, nakoniec ma však prehlasovali a vydali sme sa do Jánošikových dier (teraz momentálne neviem nájsť nejaký relevantný link - kto pozná vie svoje ).
Prešli sme nové a dolné Diery a to už som si začal pohrávať s myšlienkou, že ten 1600 mnm vysoký kopec by sa tu dal nájsť, no výstup nebude najlahší, pretože Diery sa pohybujú v nadmorskej výške okolo 600 mnm. Pozrel som hore nad seba a vedel som, že to je on - Veľký Rozsutec vysoký 1610 mnm a čakal len na nás.

Dal nám však zabrať. Počas výstupu na vrchol sme mali niekoľko kríz, či to nevzdáme, zadychčaní sme boli teda riadne a mali sme toho už dosť. Dokonca sme zistili , že sa Rozsutec nevolá len tak pre nič za nič. Vlastne to nie je jeden vrchol ale mnoho menších vrcholkov :), keď sme si už, už mysleli, že toto je ten posledný a najväčší tak sa vždy objavil ešte ďalší. Nakoniec zvíťazilo odhodlanie a mohli sme si na vrchole posedieť a pokochať sa neuveriteľným výhľadom na celé Slovensko…

Tak predsa
Ako ste už možno všimli, som neuveritelne lenivý a to sa samozrejme prejavilo aj tu. Je to už vyše týždňa, čo sme sa vrátili z Talianska a až doteraz a vlastne takmer celé tri mesiace som sem nenapísal nič. Vo svete Apple sa za ten čas stalo naozaj celkom dosť - či už Mighty Mouse (o ktorej som sa dozvedel v Chorvátsku pri mori v internetkafé ), alebo predstavenie iTunes telefónu a iPodu nano (ktoré som pravdepodobne prešliapal niekde v centre Večného Mesta pri Koloseu, alebo pri fontáne di Trevi).
Človek si vždy povie : kľud, to má čas - medzi tým všetkým vyvalovaním sa a cestovaním sa určite čas na spísanie zážitkov a noviniek určite nájde. No presvedčil som sa, že takýto prístup nefunguje a snaď som sa aj poučil do budúcnosti.
Nie, toto nemá byť článok o tom, kde som v lete bol, aj keď to zo začiatku mohlo tak vyzerať. Som veľmi rád, že som sa odhodlal ho napísať, lebo som si nechtiac pripomenul tie krásne a bezstarostné chvíle, ktoré som v lete zažil. Polovica septembra je preč a ja som sa ešte stále nevyrovnal s tým, že táto bezstarostnosť je zase na nejaký čas preč a niečo bude treba začať aj robiť. Viem, že čím skôr sa s tým zmierim, tým lepšie pre mňa. Dopredu ma momentálne ženie to, že za nejaký čas (rok predsa nie je tak veľa) sa snáď opäť dostaví podobný - v angličtine krásny výraz - time of your life.
Oklukou som sa nakoniec dostal tam, kde som chcel. Kedže som si užíval ten time of your life, času nebolo nazvyš a moja stránka urážala všetkých ostatných bloggerov, pretože sa blogom ani nedala nazvať. Ospravedlňujem sa preto im aj Vám. Pokúsim sa to napraviť, ale nič nezaručujem. Nikto predsa dopredu nevie, kedy nastane ten jeho Time of my Life…..